something about .... ME

Tak aj dnešný večer mi pripadá už tak trochu (trochu viac) ako rutina. Aspoň počas týchto pár dní, kedy som doma, bez školy a nejakého stresu navyše, som dúfala, že sa mi podarí zabudnúť aspoň na časť mojich problémov. Ale asi som sa v tom trošičku zmýlila. Nebude to vôbec také jednoduché. Vlastne neprišla som k žiadnemu prevratnému riešeniu....vlastne nezmenilo sa vôbec nič. Nehovorím, že prázdniny boli zlé...to ani zďaleka, ale chýbalo im niečo. Niečo, čo je pre mňa veľmi dôležité. Je ťažké prežívať sviatky, kedy je lásky všade naokolo tak veľa...a pritom všetkom sa cítiť tak osamelo. Priatelia...tých najlepších zrátam bez mihnutia oka na prstoch jednej ruky...aj to je veľa. Sú mojim všetkým, mojim životom...vďaka nim som taká, aká som...a som na to hrdá. Ale niekedy vám ani oni nedajú tú lásku, akú hľadáte. Jednoducho, oni to nedokážu. To dokáže len niekto, kto je niečím viac ako vašim priateľom.
Ešte neboli také Vianoce, kedy som si toto všetko tak brala k srdcu....asi to bude tým, že som staršia a možno až teraz začínam chápať všetky veci...uvedomovať si, čo je v živote ozaj dôležité...možno je to len tým, že minulé Vianoce som bola zamilovaná...Zamilovaná....áno...prvýkrát naozaj zamilovaná...to všetko predtým, bola maximálne náklonnosť, ale vtedy som si to neuvedomovala...ale láska netrvá týždeň, či dva....Ale to minulý rok bolo iné...a po tom všetkom bolo ťažké hľadať človeka, s ktorým by to bolo aspoň také pekne zamilované ako vtedy...to hlúpe porovnávanie a trochu bolestivé spomienky... Ale nie, neľutujem ani jeden okamih svojho života... Viem, že veľa mojich rozhodnutí nebolo správnych, ale vtedy, keď som sa rozhodovala, vyzerali byť tými najlepšími možnosťami... a tak som to cítila. Pre to, nič neľutujem.
A teraz, keď prázdninám ubiehajú posledné sekundy....cítim sa stále viac sama. Snažím sa nemyslieť už na nič, čo má dočinenia s mojimi problémami. Ale na jednu otázku by som fakt túžila poznať odpoveď... Nie som si tým istá, ale pravdepodobne sa mi podarilo opäť zamilovať. Možno. Aj nad tým som nechcela premýšľať. Je dosť možné, že by som zistila, že je to skutočne tak...ale ja s tým nemôžem robiť nič viac, aby to bolo vzájomné. A ďalšie sklamanie teraz už nezvládnem, nebolo to vôbec dávno, čo som sa  v niekom veľmi sklamala, pretože som ho považovala za iného... A zistila som, že v skutočnosti je on príkladom toho, čo už v živote nikdy nechcem stretnúť...
Bojím sa zistiť skutočnosť. Som už oveľa opatrnejšia, a je tým všetko aj oveľa náročnejšie.... ale je to tak lepšie. Nikto nepotrebuje za každú cenu nových ľudí...ľudí, ktorí by vám pri najbližšej možnej chvíli podložili nohu. Keby som vedela, že to, čo začínam cítiť ja, cíti aj ten druhý.... ale na to treba veľkú odvahu, zistiť to...a po tom všetkom na to nemám odvahu. Zatiaľ nie...ale predsa nechcem prísť o to, čo v mojom živote zohráva práve teraz najväčšiu rolu...a tak pravda vyjde najavo.... :) otrepaná fráza, ale pravdivejšia ako kopec iných. Keby som to neskúsila, neskôr by som to ľutovala. Vyčítala by som si, že som to mohla aspoň skúsiť. Veď prísť nemám o čo...ale získať môžem veľa...